Príčina únavy aj chorôb

Holá pravda o strese

Už školáci vedia, že stres je až na výnimky škodlivý. Preto by sme sa ho mali vyvarovať. To sa síce dobre hovorí, ale oveľa ťažšie robí.

Rodina, vzťahy, práca, zdravie, peniaze – spoločné majú nielen to, že nás môžu tešiť a napĺňať, ale aj fakt, že sú často zdrojom parádneho stresu. A to ešte nespomíname cestovanie, nakupovanie, susedov a spol. Dokonca aj ten, kto žije na pustom ostrove, žije v strese. Trápiť ho môže, čo bude jesť, kde sa schová pred páľavou či chladom, trápiť ho môže, že je sám… Zrátané a podčiarknuté: Darmo nás lekári, poradcovia, psychológovia a všetci, ktorí to s nami a s ľudstvom myslia dobre, vyzývajú, aby sme sa vyhýbali stresu, holá pravda je taká, že sa to nedá. Stres je súčasťou života. Bodka.

Korene problémov

Už uvedomenie si toho, že sa mu úplne nevyhneme, môže o niečo upokojiť. A druhá vec, ktorú môžeme robiť, je zo všetkých síl posilňovať telo aj ducha, aby stres lepšie zvládali, pretože je dokázané, že stres oslabuje imunitu, čo je len krôčik k chorobe – bežnej nádche i fatálnemu ochoreniu.

V posledných desiatich rokoch sa rapídne zvýšil počet ľudí, ktorí trpia pocitom dlhotrvajúcej alebo stále sa navracajúcej únavy. Lekári sa zaoberajú týmto problémom ako chronickým únavovým syndrómom. Vyznačuje sa pocitom hlbokého a dlhotrvajúceho vyčerpania, postihnutí majú poruchy spánku, depresie, zle sa im sústreďuje a nezvládajú bežné každodenné úlohy. Príčiny tohto zdravotného problému sa stále skúmajú, ale vedci uvádzajú, že dôležitú úlohu zohrávala oslabená imunita organizmu. Mnohí pacienti uvádzajú, že pred vypuknutím problémov s únavou prekonali chrípku alebo dlhodobo sa tiahnucu liečbu na nejakú infekciu.

Znamená to, že imunita, únava a choroba spolu súvisia užšie, než sme boli doteraz ochotní pripustiť. „Všetky tipy únavy sú vo svojej podstate dôsledkom stresu a je jedno, či to bol stres pozitívny, ktorý motivuje a nabudzuje, alebo negatívny stres,“ potvrdzuje Ing. Adrián Doboly zo spoločnosti Natures, ktorá sa venuje výskumu imunitného systému a vývoju prírodných prostriedkov na jeho podporu. „Prechod z tepla do zimy či naopak, adaptačný stres, operačný zákrok, rodinné problémy, chronické ochorenia s nejasnou alebo negatívnou prognózou, to všetko sú stresory. Pritom platí, že stres sa s takmer stopercentnou istotou spojí s imunitnou nedostatočnosťou a oslabená imunita dáva šancu patogénom – vírusom, baktériám, parazitom, plesniam, aberačným rakovinotvorným bunkám – zaútočiť a tým vzniku ochorenia.“

 

Keď bunky nežerú

Imunitné bunky v našich organizmoch si robia svoju prácu dobre, keď žerú, čo im sily stačia. Samozrejme, nie len tak bársčo, s maximálnym nasadením by sa mali zahrýzať do všetkého potenciálne škodlivého. „Laicky sa to dá opísať tak, že ochranná imunitná bunka nadviaže s patogénom komunikáciu, spojí sa s ním. To sa dá iba cez jeden konkrétny receptor bunky, nazvaný je CR3,“ vysvetľuje A. Doboly. Predstaviť si to môžeme ako telefónny či rádiový signál. Ak má bunka receptor CR3 oslabený, nemá signál, nevie nadviazať spojenie a preto nemôže nepriateľov žrať. „Aby sme nezavádzali, imunitné bunky patogény nepožierajú v pravom zmysle slova. Cez spomínaný receptor sa s nepriateľskou bunkou spoja a vyvolajú lokálnu cytotoxickú smrtiacu reakciu kyslíkovými radikálmi. Tie patogén usmrtia a z tela ho vylúčime cez obličky,“ upresňuje odborník z biotechnologickej spoločnosti.

Posilňovať imunitu teda znamená udržiavať v rovnováhe hormonálny a nervový systém. Dopriavať telu všetky potrebné látky, vitamíny, stopové prvky, minerály a tie látky, ktoré posilňujú „žravosť“ imunitných buniek.

 

cross