Keď sa dieťatko narodí, všetci mu v prvom rade želajú zdravie. Deti sa rodia s nezrelou imunitou. Tá sa postupne učí, rozvíja a silnie. Dovtedy ho chráni kolektívna imunita a imunita požičaná od mamy.
Každý živý organizmus je fascinujúci „strojček“, plný dômyselných a vzájomne prepojených systémov. Imunita je jedným z nich. Rodíme sa s takzvanou nešpecifickou imunitou. Je jednou z prvých obranných línií dieťaťa a jej úlohou je identifikovať a zaútočiť na nepriateľské baktérie, plesne, vírusy, ktoré sa dostali do tela.
Deti, ktoré pri pôrode prešli pôrodnými cestami mamy, majú vrodenú imunitu silnejšiu. Pri vaginálnom pôrode sa na novorodenca prenesú baktérie z vaginálneho prostredia, ale aj z kože matky. Tie novorodencovi pomáhajú vytvoriť zdravú črevnú mikroflóru. Deti narodené cisárskym rezom majú spočiatku oslabenú imunitu, ale časom dozrieva. Netreba zabudnúť na dôležitosť dojčenia. Materské mlieko obsahuje protilátky, biele krvinky a tiež prospešné baktérie, ktoré osídľujú tráviaci trakt a pomáhajú brániť prerastaniu škodlivej bakteriálnej flóry. Deti, ktoré boli dojčené majú nižšie riziko vývinu autoimúnnych ochorení a alergií.
„Beta glukány sú vhodnou podporou pri oslabenej imunite. Podporujú totiž najmä nešpecifickú imunitu, ktorej úlohou je identifikovať a zaútočiť na nepriateľské mikróby, ktoré sa dostali do tela. Jej ďalšou úlohou je upovedomiť ďalšie časti imunitného systému, ktoré sa už s danými mikróbami v minulosti stretli, naučili sa s nimi bojovať a vedia ich teda veľmi efektívne zlikvidovať,“ vysvetlil odborník na imunitu Adrián Doboly z biotechnologického laboratória Natures.
Kde sa tvorí imunita
Imunitný systém dieťaťa sa postupne učí, dozrieva, zosilňuje sa. Vzniká špecifická imunita.
Špecifické časti imunitného systému podrobujú skúmaniu a vyhodnocovaniu každú jednu látku, s ktorou sa dostane do kontaktu. Cez stravu, dýchacie cesty, kožu… Rozlišuje, či je pre telo prospešná, neutrálna alebo potenciálne riziková. A podľa toho reaguje.
Dôležitou súčasťou imunitného systému je črevná mikroflóra, respektíve trávenie. Preto je také dôležité, čo deti jedia. Ďalším dôležitým krokom pri budovaní silnej imunity u dieťaťa je jeho pobyt v kolektíve. „Každý si “pestuje” svoju vlastnú zoologickú záhradu patogénov. Vo väčších kolektívoch sa tento “zverinec” intenzívne vymieňa, čoho následkom je zvýšená chorobnosť a detské choroby neraz poriadne vytrápia aj dospelých. V kombinácii s tým do hry ešte vstupujú aj stresové faktory a únava spojené s dochádzkou do materskej školy. Tie tiež nahlodávajú schopnosť imunitného systému brániť sa,“ upozorňuje Doboly.
Čo s oslabenou imunitou u detí
Časté choroby, infekcie, zápaly, sú znakom, že imunita dieťaťa je oslabená. Riziko choroby a dočasne oslabenej imunity však nie je dôvodom, aby sme dieťa do kolektívu nedávali. Naopak, je to veľmi cenné miesto, kde sa jeho imunita posilňuje.
„Ak je nevyhnutné podávať antibiotiká a lieky proti horúčke, treba podávať aj kvalitné probiotiká, ktoré pomôžu chrániť tráviaci trakt. Ten má okrem spracovávania stravy aj významnú imunologickú úlohu. Dôležité je aj správne stravovanie a príjem potrebných vitamínov, minerálov a ďalších potrebných výživových zložiek, najlepšie priamo zo stravy,“ radí odborník.
Pre budovanie silnej imunity u dieťaťa, je dôležitý dostatočný spánok, primeraný pohyb, primerané obliekanie (nie babušenie a prehrievanie dieťaťa), pobyt na vzduchu, ale aj psychohygiena či psychická pohoda ,ktorej prekurzorom je pokoj a pohoda v domácnosti, za ktorú sú zodpovední rodičia. Rovnako netreba zabúdať na správne stravovanie.
Ale sú vitamíny, minerály, stopové prvky a iné látky, ktoré imunita potrebuje, ale organizmus ich vyrobiť nevie, prípadne ich príjem zo stravy je nemožný alebo nedostatočný. Vtedy ich treba dieťaťu dopriať vo forme doplnkov výživy. Vhodnou podporou imunity oslabenej chorobou, stresom alebo iným druhom preťaženia, sú beta glukány. Podporujú najmä nešpecifickú imunitu.
Dôležité sú aj ďalšie látky, ktoré buď podporujú tvorbu a rozmnožovanie tzv. dobrých baktérií v čreve (črevná flóra) alebo im dodávajú energiu. V strave dieťaťa by preto nemali chýbať zakysané mliečne výrobky (živý jogurt, kefír, zakysané mlieko) či nakladaná kapusta. Užitočná je aj vláknina. Naopak črevnej flóre neprospieva nadmerný príjem tukov.
