Vitamín D: Zima bez jeho dopĺňania je riziko

Už novorodenci musia užívať vitamín D, pretože je kľúčový pre správny vývin kostí, svalov, ale aj pre imunitu a ďalšie systémy v organizme. S pribúdajúcim vekom potreba tohto vitamínu neklesá, ale schopnosť organizmu „vyrobiť“ si ho áno. Preto je suplementácia vitamínu D ešte dôležitejšia ako užívanie vitamínu C.

Vitamínu D sa hovorí aj slnečný vitamín. Toto pekné synonymum si vyslúžil vďaka tomu, že vitamín D naše telo vyrába v spolupráci s UVB slnečným žiarením.

Tento druh žiarenia sa však v našich končinách vyskytuje iba počas teplých mesiacov a telo si nedokáže vitamín D vyrobiť do zásoby. Pritom je nesmierne dôležitý nielen na správne vstrebávanie a využívanie vápnika v tele, ale aj na fungovanie imunitného a kardiovaskulárneho systému.

Zdroje vitamínu D

Vitamín D tvorí komplex zlúčenín a nachádza sa takmer v každej bunke nášho tela. Medzi najdôležitejšie kalcinofenoly (zlúčeniny) patrí vitamín D2 (ergokalciferol) a vitamín D3 (cholekalciferol).

D2 sa vyskytuje predovšetkým v rastlinách a po tom, ako sa dostane do ľudského organizmu, sa mení na ľahšie vstrebateľný D3. Ibaže množstvo D2 v rastlinách je zanedbateľné.

Vitamín D sa nachádza aj v niektorých potravinách, napríklad v kravskom mlieku, vo vajíčkach alebo syre, ale tiež v relatívne malom množstve. Riziko nízkej hladiny vitamínu D je nižšie u ľudí, ktorí pravidelne konzumujú rybí olej alebo jedia vo väčších množstvách treščiu pečeň, sardinky a lososa.

 

Koľko je dosť?

Odporúčaná denná dávka vitamínu D je trochu komplikovaná téma. Stanovená je síce na 5 mikrogramov pre dospelých a 10 mikrogramov pre deti, tehotné a dojčiace ženy, ale podľa novších odporúčaní sa na adekvátnu imunitnú odpoveď organizmu voči vírusom, infekciám a ďalším nepriateľom odporúča 20 až 25 mikrogramov vitamínu D. Povedané inak, v litri krvi by sme mali mať 100 – 125 nmol vitamínu D, väčšina z nás má však menej ako 50 nmol/liter.

Nedostatok vitamínu D má pritom ďalekosiahlejšie dôsledky než jeho nadbytok či predávkovanie. Kým jeho nadbytok sa môže prejaviť dehydratáciou, zápchou, vracaním a svalovou slabosťou, jeho nedostatok spôsobuje rednutie kostí, zvýšenú kazivosť zubov, pomalé hojenie rán, vypadávanie vlasov a nedostatočné fungovanie imunity.

Napriek tomu na podporu imunity užívame v prvom rade vitamín C. Ukázal to aj náš prieskum, podľa ktorého väčšina populácie Slovenska (71 %) pravidelne užíva výživové doplnky na podporu imunity. Väčšina z opýtaných pritom berie vitamín C (71,6 % opýtaných), nasleduje vitamín D (52,1 %), zinok (26,3 %), železo (16,3 %), probiotiká (14,5 %), bylinné a rastlinné extrakty ako echinacea, beta glukán či ginko (14,4 %), vitamín B12 (13,7 %) a vitamín B6 (13,2 %). Ostatné doplnky získali menej ako 10 %. 

„V porovnaní s výsledkami predchádzajúcich prieskumov sa diapazón účinných zložiek javí širší. Ztoho by sa dalo usúdiť, že spotrebitelia sa viac orientujú vproblematike a snažia sa vybrať si čo najvyhovujúcejší prípravok. Stále však prekvapuje masové užívanie vitamínu C, ktorý by nemal byť problém získať vdostatočnom množstve zostravy, keďže máme vpodstate neobmedzené možnosti konzumácie čerstvého ovocia azeleniny,“ skonštatoval Adrián Doboly z Natures. „Oveľa dôležitejšie je užívanie vitamínu D, ato predovšetkým v období snedostatkom slnečného svetla. Potrebné množstvo vitamínu D je vtedy ťažké zadovážiť iba zo stravy.“

Ideálnym spôsobom, ako si udržiavať vyššiu hladinu vitamínu D aj v zime, je užívanie doplnkov výživy s týmto v tukoch rozpustným vitamínom a zároveň častejšia konzumácia potravín, ktoré ho obsahujú v relatívne vyššom množstve (mastné ryby, smotana, mlieko, syry).

Ing. Adrián Doboly
Je odborníkom na imunitu a beta glukán. Problematike beta glukánu a podrobnému skúmaniu jeho účinkov na zdravie sa venuje v spoločnosti Natures už 20 rokov. Spolupracoval na výrobe niekoľkých výrobkov na podporu imunity s obsahom beta glukánu pre dospelých a tiež pre deti. Aktívne sa vzdeláva v oblasti a problematike výživových doplnkov.