Už novorodenci musia užívať vitamín D, pretože je kľúčový pre správny vývin kostí, svalov, ale aj pre imunitu a ďalšie systémy v organizme. S pribúdajúcim vekom potreba tohto vitamínu neklesá, ale schopnosť organizmu „vyrobiť“ si ho áno. Preto je suplementácia vitamínu D ešte dôležitejšia ako užívanie vitamínu C.
Vitamínu D sa hovorí aj slnečný vitamín. Toto pekné synonymum si vyslúžil vďaka tomu, že vitamín D naše telo vyrába v spolupráci s UVB slnečným žiarením.
Tento druh žiarenia sa však v našich končinách vyskytuje iba počas teplých mesiacov a telo si nedokáže vitamín D vyrobiť do zásoby. Pritom je nesmierne dôležitý nielen na správne vstrebávanie a využívanie vápnika v tele, ale aj na fungovanie imunitného a kardiovaskulárneho systému.
Zdroje vitamínu D
Vitamín D tvorí komplex zlúčenín a nachádza sa takmer v každej bunke nášho tela. Medzi najdôležitejšie kalcinofenoly (zlúčeniny) patrí vitamín D2 (ergokalciferol) a vitamín D3 (cholekalciferol).
D2 sa vyskytuje predovšetkým v rastlinách a po tom, ako sa dostane do ľudského organizmu, sa mení na ľahšie vstrebateľný D3. Ibaže množstvo D2 v rastlinách je zanedbateľné.
Vitamín D sa nachádza aj v niektorých potravinách, napríklad v kravskom mlieku, vo vajíčkach alebo syre, ale tiež v relatívne malom množstve. Riziko nízkej hladiny vitamínu D je nižšie u ľudí, ktorí pravidelne konzumujú rybí olej alebo jedia vo väčších množstvách treščiu pečeň, sardinky a lososa.
Koľko je dosť?
Odporúčaná denná dávka vitamínu D je trochu komplikovaná téma. Stanovená je síce na 5 mikrogramov pre dospelých a 10 mikrogramov pre deti, tehotné a dojčiace ženy, ale podľa novších odporúčaní sa na adekvátnu imunitnú odpoveď organizmu voči vírusom, infekciám a ďalším nepriateľom odporúča 20 až 25 mikrogramov vitamínu D. Povedané inak, v litri krvi by sme mali mať 100 – 125 nmol vitamínu D, väčšina z nás má však menej ako 50 nmol/liter.
Nedostatok vitamínu D má pritom ďalekosiahlejšie dôsledky než jeho nadbytok či predávkovanie. Kým jeho nadbytok sa môže prejaviť dehydratáciou, zápchou, vracaním a svalovou slabosťou, jeho nedostatok spôsobuje rednutie kostí, zvýšenú kazivosť zubov, pomalé hojenie rán, vypadávanie vlasov a nedostatočné fungovanie imunity.
Napriek tomu na podporu imunity užívame v prvom rade vitamín C. Ukázal to aj náš prieskum, podľa ktorého väčšina populácie Slovenska (71 %) pravidelne užíva výživové doplnky na podporu imunity. Väčšina z opýtaných pritom berie vitamín C (71,6 % opýtaných), nasleduje vitamín D (52,1 %), zinok (26,3 %), železo (16,3 %), probiotiká (14,5 %), bylinné a rastlinné extrakty ako echinacea, beta glukán či ginko (14,4 %), vitamín B12 (13,7 %) a vitamín B6 (13,2 %). Ostatné doplnky získali menej ako 10 %.
„V porovnaní s výsledkami predchádzajúcich prieskumov sa diapazón účinných zložiek javí širší. Z toho by sa dalo usúdiť, že spotrebitelia sa viac orientujú v problematike a snažia sa vybrať si čo najvyhovujúcejší prípravok. Stále však prekvapuje masové užívanie vitamínu C, ktorý by nemal byť problém získať v dostatočnom množstve zo stravy, keďže máme v podstate neobmedzené možnosti konzumácie čerstvého ovocia a zeleniny,“ skonštatoval Adrián Doboly z Natures. „Oveľa dôležitejšie je užívanie vitamínu D, a to predovšetkým v období s nedostatkom slnečného svetla. Potrebné množstvo vitamínu D je vtedy ťažké zadovážiť iba zo stravy.“
Ideálnym spôsobom, ako si udržiavať vyššiu hladinu vitamínu D aj v zime, je užívanie doplnkov výživy s týmto v tukoch rozpustným vitamínom a zároveň častejšia konzumácia potravín, ktoré ho obsahujú v relatívne vyššom množstve (mastné ryby, smotana, mlieko, syry).
